Novinka

Chlapec

Rozhovor s Barry Keoghanom

  • 27. 11. 2017, 13:22

Q: Povedzte mi niečo o postave, ktorú hráte.
Barry Keoghan: Martin má 16 rokov a po smrti svojho otca sa scháza so Stevom, ktorého hrá Colin Farrell. 
 
Q: Ako Vám Yorgos vysvetlil filmovú postavu Martina? 
BK: Nevysvetľoval mi nič v zmysle “aká je to postava” alebo “odkiaľ pochádza”. Všetko bolo v scenári a Yorgos sa nerád vŕta v detailoch. Možno je to ten najlepší prístup. Yorgos vytvára svoj vlastný štýl, ktorý je pre herca vlastne nový. To, čo som robil vlastne ani nebolo hranie. Skôr prednes slov. 
 
Q: Povedal Vám, ako by ste mali hovoriť? 
BK: Vo filme hovorím velmi monotónne. V živote hovoríme rôzne veci viac či menej emocionálne, ale čo by sa stalo, keby sme hovorili normálne bez emócií? Videl som film The Lobster (Homár), v ktorom boli dialógy vedené podobným spôsobom, a tak som to urobil tiež. Naviac som pracoval s Colinom, skutočným majstrom, takže som nasledoval jeho príklad. 
 
Q: Tento spôsob reči však musí znieť prirodzene...
BK: Áno, Yorgos samozrejme nechcel, aby som hovoril ako robot. 
 
Q: Čo na Vás pri natáčaní filmu najviac zapôsobilo? 
BK: Skvelá kamera. Milujem zábery z pojazdnej kamery. Tiež mi vyhovovalo, že Yorgos neberie nič príliš vážne, je pomerne uvoľnený, v pohode. Štýl jeho režijnej práce je dosť jednoduchý, niečo na spôsob “pomaly”, “nehýb sa toľko”. Podľa môjho názoru je to najlepší prístup, pretože všetko je už predsa v scenári. To je teda to, čo si z natáčania odnesiem. Každý má svoj vlastný štýl práce, nie je žiadny správny alebo nesprávny spôsob. Všetci cítia pri natáčaní jednotlivých scén napätie, avšak v tomto prípade všetko prebehlo hladko. Skrátka sme to urobili. 
 
Q: Ako by si opísal film svojim priateľom? 
BK: Nemajú ani poňatie, čo ich čaká (smiech). Poradil by som im, aby sa najskôr pozreli Homára. Povedal by som im, že film je o chlapcovi, ktorý sa pohráva so životmi iných ľudí, a povedal by som, že je to thriller. 
 
Q: Páčilo sa Vám hrať Martina? 
BK: Áno. Nevnímal som Martina ako naozaj desivú postavu. Považujem ho za normálneho teenagera, ktorému toho veľa beží v hlave a ktorý má veľkú moc. Presne takého som ho stvárnil. 
 
Q: Ako ste sa dostali k herectvu? 
BK: Pochádzam z Dublinu a k hraniu som sa prvý krát dostal asi v sedemnástich. Prihlásil som sa do konkurzu na film Between the Canals (Medzi kanálmi). Vytočil som číslo, telefón zdvihol režisér, ktorý mi niečo povedal o financovaní filmu a dodal že hladá chlapcov, ktorí by hrali členov gangu  a ja som odpovedal, že by sa mi to veľmi páčilo. 
 
Q: Prečo ste sa vlastne vtedy rozhodli zavolať? 
BK: Potreboval som peniaze! (smiech) Vedel som, a stále viem klamať, ale dnes už to nie je žiadne tajomstvo. 
 
Q: Mysleli ste si teda, že zarobíte nejaké peniaze? 
BK: Áno. Spomínam si na pocit, ktorý som mal na javisku kedysi dávno, keď som ešte chodil do školy. Uvedomil som si, že sa to vtedy spolužiakom páčilo. Všetci sa smiali a ja som si pomyslel: “To mi celkom ide.” Počas dospievania som sledoval írske filmy s Colinom a Cillianom (Murphym) a potom som si povedal, že by som chcel byť hercom. Títo Íri majú niečo do seba. A keď ich potom vidíte pri natáčaní tak zistíte, že sú to skvelí ľudia. 
 
Q: Čo by ste asi robili, kebyže sa nestanete hercom? 
BK: Asi by som bol profesionálny boxer. Kedysi som ako ľahká váha amatérsky boxoval. Byť hercom je celkom dobrý job, ale moja záľuba v boxovaní pretrváva. 
 
Q: Asi bude lepšie nehovoriť režisérovi pri natáčaní, že boxujete...
BK: Boxoval som aj v priebehu natáčania Zabitie posvätného jelena v Cincinnati. Osem týždňov som chodil trénovať do boxerského klubu. A budem sa boxu venovať naďalej. 
 
Q: V koľkých rokoch ste začali boxovať? 
BK: V pätnástich. Tam, kde som vyrastal, sú iba dva športy: futbal a box, žiadne rugby. Sú to tradičné obľúbené športy robotníckej triedy. 
 
Q: Zahrali ste si v Dunkirku Christophera Nolana. Ako sa Vám s ním pracovalo? 
BK: Chris ze naozajstný majster, rovnako ako Yorgos. Ponuku účinkovať v Zabití posvätného jeleňa som dostal počas natáčania Dunkirku. Je úžasné ísť z extrému do extrému. Chris a Yorgos sú skutoční majstri. Yorgos vytvára unikátny žáner a jeho štýl je jedinečný. A Chris má svoju vlastnú víziu. Pracovať s nimi bolo neskutočné. O svojej roli v Dunkirku v tejto chvíli nemôžem povedať nič bližšie, než že je to dobrá rola a že práca na tomto filme bola pre mňa vynikajúcou skúsenosťou. Mali sme k dispozícii (bojové lietadlá) Spitfire a ďalšie náležitosti, filmovali sme aj v Dunkirku, takže sme získali predstavu o tomto mieste. Síce som nebol v priamom kontakte s Tomom Hardym, pretože ako pilot bol neustále vo vzduchu, ale mal som možnosť pracovať s Cillianom (Murphym) a Markom Rylancom aj s Tomom Glynn-Carnym, ktorí v tomto filme debutoval. Ostatní herci ma naučili hrať poker. Keď sme medzi natáčaním jednotlivých scén oddychovali na lodi, hrali sme karty. A keď potom Mark Rylance prišiel do Írska, v jednom zo svojich rozhovor novinárov varoval, aby nehrali poker s Barrym Keoghanom! (smiech) To preto, lebo som vyhrával. Nikdy predtým som poker nehral - bola to jedna z vecí, ktorú som sa pri natáčaní toho filmu naučil! 
 
Q: Môžete nám prezradiť, ako sa Yorgos a Chris líšia vo svojich prístupoch k réžii? 
BK: Vlastne sa veľmi nelíšia. Ich prístupy sú veľmi lapidárne, viac než pár slov vám nepovedia. Niektorí režiséri stále dokola vysvetľujú svoje predstavy, avšak Chris a |Yorgos si vystačia s niekoľkými slovami a hneď pochopíte, čo majú na mysli. 
 
Q: Dávate vo všeobecnosti prednosť menším nezávislým snímkam, alebo výpravným veľkofilmom, ako Dunkirk
BK: Jediné, čo si želám, je mať možnosť pracovať s filmármi ako sú Yorgos a Chris, s režisérmi, ktorí prinášajú niečo nové, neotrelé. A vždy záleží na scenári. 
 
Q: A čo superhrdinské filmy? V súčasnosti sa ich točí veľké množstvo. Páčia sa Vám? 
BK: Nepopieram, že by som si rád zahral napríklad Robina v Batmanovi. (smiech) Myslím, že je najvyšší čas. 
 
Q: Čo Vás čaká v najbližšej dobe? 
BK: Som v kontakte s rôznymi režisérmi, za čo do veľkej miery vďačím svojej roli v tomto filme. Ešte som sa nerozhodol, čo budem robiť nabudúce. Moja súčasná pozícia je skvelá, vzrušujúca. V najbližšej dobe sa vrátim na vidiek, dám si pohov, budem boxovať a veľa jesť. (smiech)
 
Q: V uplynulých rokoch sa Váš život veľmi zmenil...
BK: Áno, je to tak. 
 
Q: Stále ešte žijete v Dubline? 
BK: Žijem teraz na írskom vidieku, čo je ohromujúce. 
 
Q: Spoznávajú Vás ľudia v Írsku?
BK: Áno, ale skôr ma poznajú z televízie, len výnimočne ma niekto pozná ako filmového herca. Určite si však nebudem sťažovať na to, že ma ľudia poznajú, tým som si istý. 
 
Q: Máte v rodine ešte nejakého herca? 
BK: Preboha, to nie! V mieste odkiaľ pochádzam nepoznám žiadnych hercov. (Režisér) Jim Sheridan sa narodil pár minút cesty od môjho rodiska. Som z robotníckej štvrte v Dubline. Ale pochádza odtiaľ pár futbalistov. 
 
Q: Bolo pre vás ťažké hovoriť v Zabití posvätného jeleňa americkým prízvukom?
BK: Áno, bolo to dosť ťažké a stálo ma to veľa úsilia.
 
Q: Ako Vaša rodina a priatelia reagujú na Váš herecký úspech? 
BK: “Pozri, je v televízii!” (smiech) Celkom by mi vadilo, keby sa ku mne začali chovať inak, ale nič sa nezmenilo. Sú skvelí. 
 
Q: Čo Vás na herectve najviac teší? 
BK: Rád spoznávam nových ľudí. Z každého filmu si niečo odnesiem, či už získam novú schopnosť, alebo sa od niekoho niečo naučím. Keď som v spoločnosti hercov, snažím sa neustále od nich niečo pochytiť - napríklad to, ako hovoria s ľudmi, alebo ako sa správajú. Je to ako školenie. Colin je môj mentor. Je nesmierne dobrosrdečný. Rovnako láskavá je aj Nicole. Obaja sa ku všetkým mladším hercom chovali nadmieru priateľsky. Colin ma zobral pod ochranné krídla. Bolo úžasné byť v Amerike a točiť film s írskym krajanom. 
 
Q: Ako sa pripravujete na svoje role? 
BK. Venujem sa príprave dve alebo tri hodiny denne, nechcem byť na seba príliš tvrdý. Nemyslím si, že existuje nejaký správny alebo zlý spôsob. Najlepšie je robiť to tak, ako to každému vyhovuje. Obyčajne požiadam babičku, aby spísala nejaké otázky. Dám jej scenár a poviem jej: “Napíš otázky, ktoré by si sa opýtala toho človeka, kebyže ho nepoznáš.” A ona si námatkovo poznamená tieto otázky. Nemá ani tušenia, prečo to má robiť, ale spíše otázky, na ktoré by sa niekoho pýtala, aby o ňom zistila viac. Mám teda k dispozícii scenár a babičkine otázky. Síce to tak nebolo v prípade  Zabitia posvätného jeleňa, ale na Dunkirk som sa presne takto pripravoval. Potom sa snažím sústrediť počas natáčania. Neriadim sa pri hraní podľa nejakých pravidiel - keď sa niečo stane alebo objaví, reagujem na to a sústredím sa. 
 
Q: O čom ste snívali ako dieťa? O tom, že raz budete boxer? 
BK: Áno. Tiež ma ale veľmi bavilo kreslenie. Maľoval som si svojich vlastných Simpsonovcov. Neustále som niečo robil, pamätám si napríklad, ako som vyrobil prak, stále som niečo vymýšľal. Keď som bol starší a začal som hrať, zostavil som si zoznam režisérov a filmárov, s ktorými som chcel pracovať. A na úplne prvom mieste bol Yorgos. Na zozname bol aj Bart Layton (režisér filmu American Animals), a tiež Ed Guiney (producent Zabitia posvätného jeleňa). Keď si veríte, vaše sny sa splnia. Yorgosa som zapísal do svojho zoznamu potom, čo som videl Homára. Povedal som si: “Taký film by som chcel urobiť.” Jeho filmy milujem - Dogtooth (Tesák), Homár a ďalšie - všetky majú jedinečnú atmosféru a sú žánrovo osobité. Ohromný tvorca! A pracovať s ním je naozaj úžasné. Ani raz sa nestalo, aby sa niečo nepodarilo. Bol som v totálnej pohode a nebrali sme to príliš vážne. Vedeli sme, čo chceme a bola to skvelá skúsenosť. 
 
Q: Museli ste byť v siedmom nebi, keď ste dostali šancu pracovať s Yorgosom...
BK: Viete si to predstaviť? Nemohol som tomu uveriť. Bol som radosťou bez seba. Dostal som príležitosť pracovať nielen s Yorgosom, ale aj s Colinom a Nicole Kidman. Celý týždeň som sa usmieval. 
 
Q: Nicole je veľká hviezda. Boli ste oslnený, keď ste ju videli? 
BK: Je to skutočná hviezda. Spomínam si, ako som sa pripravoval na tú veľkú scénu s ňou - v duchu som si hovoril: “Nicole Kidman, a ja tam mám sedieť v trenkách!” (smiech). Nicole sa však dokáže vcítiť do pozície svojich mladších, menej skúsených kolegov. Ako ona, tak aj Colin dokázali vytvoriť pohodovú atmosféru, takže sme vôbec nemali pocit, že sme v blízkosti veľkých filmových hviezd. A keď ich bližšie spoznáte ako ľudí, tak zistíte, že obaja sú úžasní. Už predtým som sa stretol s niekoľkými slávnymi režisérmi, a keď som sa pochválil svojej babičke, tá sa spýtala: “Kto?”. Potom sa na všetko pozeráte iným pohľadom.