Bratislava, 17. 5. 2012 – Mediálna spoločnosť Film Europe Media Company uvedie na 47. Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch (29. 6. - 7. 7.) jeden z najočakávanejších a najkontroverznejších filmov súčasnosti. Film IRON SKY - kombináciu grotesky a sci – fi o nacistickej invázii na planétu Zem zo základne na Mesiaci, natočil fínsky režisér Timo Vuorensola. Dodnes filmový trailer zhliadlo niekoľko miliónov fanúšikov po celom svete, ktorí spoluprodukovali film rekordnou sumou 1 milión Eur. Film Europe túto pozoruhodnú snímku onedlho prinesie aj do slovenských kín 12. júla, pričom predpremiéra filmu bude v jedinom nočnom premietaní počas ART FILM FEST v Trenčiankych Tepliciach (16.6.-23.6.). Svetová premiéra filmu IRON SKY sa uskutočnila počas 62. ročníka medzinárodného filmového festivalu Berlin International Film Festival – Berlinale, v sekcii Panorama Special. Film okamžite vzbudil neuveriteľnú pozornosť, stal sa najdiskutovanejším a najvyhladávanejším filmom berlínskeho festivalu. Lístky na film sa na internete vypredali za niekoľko minút. 4. apríla 2012 mal film premiéru v Helsinkách. Tento úspešný film zažije v československom teritóriu slávnostnú predpremiéru na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch (1.6. a 2.6.) v špeciálnej sekcii Variety's Ten European Directors to Watch, kde je vybraných desať filmov na základe odporúčania filmových kritikov (minulý rok bolo na festival predaných 126 808 vstupeniek). Film Iron Sky vznikol v koprodukcii Fínska, Nemecka a Austrálie. Film natočil mladý fínsky režisér Timo Vuorensola /1979/, ktorý má na svojom konte okrem tejto filmovej novinky aj úspešnú sci-fi komediálnu paródiu z roku 2005 Star Wreck: In the Pirkinning. Iron Sky predstavuje prelom v novom ponímaní sci-fi a prináša nový parodický pohľad na pád Tretej ríše. Na filme sa pracovalo vyše šesť rokov, samotné nakrúcanie filmu prebehlo v novembri 2010 v nemeckom Frankfurte a v januári 2011 v štúdiách Warner Brisbane. Rozpočet filmu pohltil na súčasnú dobu neuveriteľne nízku sumu 7,5 milióna €. Z tejto finančnej čiastky prispeli k rozpočtu fanúšikovia čiastkou vyše 1 milión €. Crowd funding, teda zapojenie fanúšikov do financovania projektu prispelo k verejnej podpore filmu Iron Sky a zvyšovaniu jeho publicity pomocou on-line médií. Špeciálnym bonusom pre fanúšikov je možnosť zakúpiť si vojnové dlhopisy, rozhodnutie o výslednej podobe plagátu či rôzne počítačové hry. Okrem toho tvorcovia podporili popularitu svojej snímky aj tým, že dali možnosť, aby si fanúšikovia cez internetovú stránku Iron Sky zadali mesto a štát, v ktorom chcú film vidieť. V Slovenskej republike sa tak okrem Bratislavy, Žiliny a Košíc objavili požiadavky na projekcie napr. v Rožňave, Snine, Šuranoch alebo Veľkom Krtíši. Táto filmová snímka očarí každého diváka svojou dobre premyslenou zápletkou, čiernym humorom, komediálnymi výstupmi hereckých ikon a excelentným hudobným doprovodom. Hudobný doprovod k filmu zložila kontraverzná slovinská hudobná ikona, skupina Laibach. Filmoví fanúšikovia diskutujú v súčasnosti na rôzne témy tohto filmu - o vizuálnych efektoch, financovaní filmu, produkcii, príbehu, odkaze filmu. Film Iron Sky dokázal neuveriteľnú vec – spojiť silnú komunitu fanúšikov fantasy, sci-fi, čiernej komédie či počítačových hier po celom svete, dokonca ukázať cestu inovatívnej filmovej produkcii a dobre budovanému marketingu.

Keď má človek okolo dvadsiatky, je v ňom ešte množstvo zmätkov a ako zápasí s vlastnými strachmi, predstavami, neistotami a zároveň snorí po svete okolo, tak má zväčša potrebu vyrozprávať sa. Najlepšie tak, aby dal ostatným najavo, že stojí za pozornosť. Že nie je tuctový a nudný, ale výnimočný. Ak svoje nahromadené energie "ventiluje" umením, nemusí sa práve blysnúť premyslenou a rafinovane postavenou výpoveďou. Zavše býva dôležitejšie prekvapiť a zaujať. Azda ani nie väčšinu, pretože väčšina "letí" na tuctové veci. Taliansky režisér Paolo Sorrentino je už štyridsiatnik a k debutantom rozhodne nepatrí. Jeho posledný film Tu to musí byť však vykazuje niektoré známky vyššie spomínaného prípadu, hoci z neho vyprcháva vôňa čerstvej energie a spontánnosti. V centre stojí nevšedná až bizarná postava a stvárňuje ju herecká hviezda, ktorá sa do povedomia publika zapísala celkom inými úlohami. Sorrentino svojho hrdinu vyšle na cestu, aby trochu "ochutnal" svet, "pričuchol" si k ľuďom a pozrel sa tak aj na seba. Je to cesta plná atraktívnych obrázkov, pestrých postavičiek a dobrej hudby. Dve hviezdy Tou hviezdou je americký herec Sean Penn. Stvárňuje muža v stredných rokoch, pôsobí však ako veľké a nevyspytateľné dieťa na sedatívach. Cheyenne bol kedysi slávny muzikant a hoci sa kariéry dávno vzdal, stále nosí výstredný účes a make-up. Hudba mu zarobila dosť na to, aby sa odrezal od rušného sveta a žil po boku svojej chápavej ženy Jane (hrá ju Frances McDormandová). Jedného dňa však dostane správu, že jeho otec umiera. Pre Cheyenna je to síce ťažké rozhodnutie, ale napokon sa vydá cez Atlantik do Ameriky, aby sa stretol s rodičom, s ktorým desaťročia nekomunikoval. A po jeho smrti sa vyberie naprieč Spojenými štátmi, aby vypátral niekdajšieho nemeckého dozorcu, ktorý jeho otca ponižoval v koncentráku. Cheyenne je taký čudácky, až by nebolo čudné, keby mali diváci problémy tejto postave uveriť a pripojiť sa k jeho misii. Chvíľami sa javí ako človek, pre ktorého sa môže dlhá cesta na vlastnú päsť rovnať samovražde. A Penn ho stvárňuje tak, že pripomína bábku riadenú niekým iným. Jeho chôdza je akoby odovzdaná, reč pomalá a monotónna, s nahrubo nalíčenou tvárou sa zase spájajú riziká "grimasovosti". To môže byť rušivé. Prekvapenia Tvorcovia však prekvapujú a nechávajú tohto hrdinu absolvovať úspešné pátranie a popritom ešte prehodiť zopár múdrych viet s ľuďmi, ktorých postretáva. Tých si Cheyenne zväčša dokáže bez zásadnejších ťažkostí získať, takže sú až prekvapujúco ústretoví a komunikatívni. Prípadne mu cestu skríži mĺkvy chlap, ktorý sa mu votrie do auta a nechá sa vysadiť uprostred pustatiny. Aby sa tá šperkovnica drobných postavičiek na Cheyennovej obhliadke sveta rozrástla o ďalšieho člena, ktorý so sebou nesie prvok tajomstva a zároveň v publiku vylúdi úsmev. Rozprávanie Paola Sorrentina má dynamiku, ale jeho film je skôr cestou vystlanou atraktívnymi momentkami ako putovaním, počas ktorého by sa odohrávala na prvý pohľad nenápadná, no významná osobná dráma hrdinu. Titul Tu to musí byť pripomína mozaiku, v ktorej sa síce nachádza viacero zaujímavých dielikov, celok však nie je zvlášť silný a presakuje z neho aj akási umelá póza. O Sorrentinovom filme sa tak možno ešte bude hovoriť, ale najmä v súvislosti s tým, akú nevšednú úlohu v ňom stvárnil Sean Penn. Daniel Bernát | Pravda 23. marca 2012

Sokurovov Faust je človek, ktorý spolu s vierou v Boha stratil i vieru v človeka, schopnosť odlišovať dobro od zla. „Faust je záverečná časť tetralógie o podstate moci. Postavami prvých troch filmov boli skutočné historické postavy – Adolf Hitler vo filme Moloch (1999), Vladimír Iľjič Lenin v snímke Taurus (2000) a japonský cisár Hirohito v Slnku (2005). Symbolická postava Fausta dopĺňa galériu veľkých gamblerov, ktorí prehrali najväčšie stávky svojich životov.“ Týmito slovami charakterizoval ruský režisér Alexander Sokurov svoj najnovší film, ktorý napriek nejednoznačnému ohlasu zvíťazil na festivale v Benátkach. Cudzí jazyk: film Sokurovove filmy hovoria rečou, ktorej súčasné publikum nikto nenaučil rozumieť. Je básnik, využíva svetlo, pohyb, farbu i zvuk dokonale a jedinečne. Jeho diela si vyžadujú toľko pozornosti, citového aj rozumového angažovania sa, že potrebujú pripravené publikum, ktoré má na takýto zážitok energiu, čas i chuť. A hoci Sokurov nám už neraz prerozprával svoje pocity z literárnej klasiky, Faust je do istej miery výnimkou. Nie je to Faust Marlowov ani Goetheho a či Bulgakovov, hoci má z každého niečo. No dohromady nič z ezoterického doktora Švankmajerovej Lekce Faust, ale ani z démonického Fausta F. W. Murnaua. Sokurov skúma záhady ľudskej duše svojsky, citovo, no v podstate realisticky. Doktor Faust, chudobný, hladný, lačný po uznaní, pitve potajomky vykopané telá nebožtíkov. Nechá sa zlákať znetvoreným majiteľom záložne a vlastnou krvou mu upíše dušu, len aby získal krásnu Margarétu. Človek človeku diablom Na rozdiel od väčšiny Sokurovových filmov je Faust priam nabitý slovami. Monológy a dialógy či aspoň mrmlanie a šepoty znejú takmer neustále, čo vyvoláva ilúziu väčšej dynamiky. Ako povedal sám režisér: „Faust ako literárna postava môže pôsobiť v spoločnosti Hitlera, Lenina a japonského cisára na prvý pohľad cudzorodo, no to podstatné má s nimi spoločné: lásku k slovám, ktorým je také ľahké uveriť.“ Doktor Faust uveril, že za nič (dušu, ktorú pri pitvaní nikde nenašiel), môže mať niečo. A hoci vo finále Mefistofelovu ponuku odmietne (alebo nedokáže prijať), stačilo, že chcel, že sa upísal, že zhrešil v myšlienkach. Sokurovov Faust je človek, ktorý spolu s vierou v Boha stratil i vieru v človeka, schopnosť odlišovať dobro od zla. Spolu s vierou sa vzdal morálky, etiky i mravnosti. Je presvedčený, že dosiahne všetko, čo sa mu zažiada, stačí iba chcieť a kráčať neochvejne za cieľom. A dôsledok, mravný relativizmus, je podľa Sokurova – peklo. Znetvorený Mefistofeles nie je očarujúci, krásny ani mocný. Nemusí byť. Človek/Faust sa mu vďačne a dobrovoľne podvolí i bez toho, sám od seba. Sokurovov Mefisto akoby stál mimo sveta ľudí, a teda aj mimo morálky. V tomto prípade nie je on ten zlý. Zlým je Faust-človek. Mefisto rozpráva po nemecky Kamera obrazového kúzelníka Bruna Delbonnela je znepokojivá, snová, s potlačenými farbami a často i skreslenou optikou, no menej, ako sme si u Sokurova zvykli. Niet tu ani nekonečne dlhých záberov. Producent Andrej Sigle skomponoval klasickú monumentálnu, priam symfonickú hudbu. Tentoraz musíme oželieť Sokurovovu poetickú ruštinu s mäkkou melodickou intonáciou: pôvodný scenár bol preložený do nemčiny a všetky postavy hovoria po nemecky. Sokurov považuje strohú a slovanským ušiam disharmonicky znejúcu reč za významný prvok svojej pocitovej skladačky – znepokojujúceho ťaživého sna o Faustovi, ktorý vlastne nemožno recenzovať, ale zato je ako stvorený na psychoanalýzu.

Ruský filmár Alexander Sokurov, ktorý si prednedávnom prevzal v Benátkach hlavnú trofej tamojšieho medzinárodného filmového festivalu - Zlatého leva - za víťaznú snímku Faust, vníma toto dielo ako paralelu všeobecnej krízy európskej kultúry, Alexander Sokurov Hľadanie ľudskej duše, ako uviedol filmár pre dnešné ruské elektronické médiá, symbolizuje súčasné vedomie v Európe. Aj preto podľa jeho názoru neustále pribúda stúpencov islamu. "Jedinou cestou je posilniť našu kultúru, trvať na ceste evolúcie a vychovávať mládež," zdôraznil. Renomovanému režisérovi chýba v Európe viac zaujímavých filmárov. Poukázal na to, že v Nemecku alebo Dánsku existujú vynikajúco vybavené filmové školy, ale mnoho kvalitných režisérov on osobne nevidí. "Neustále v západnej Európe počúvam, že peniaze na nové filmy sú, avšak niet nápadov. Avšak prečo nenakrútil ani jeden nemecký režisér moju tému? Keď hovorím s nemeckými novinármi, hovoria: 'Faust? Aké nudné'." Sokurov, ktorý podľa vlastných slov pri slávnostnom sobotňajšom ceremoniáli odovzdávania trofejí v Benátkach nebol nervózny, podčiarkol: "Takáto cena je skvelá, ale už zajtra sa budú ľudia zaoberať niečím úplne iným. Taký je život." Pre rodáka z Podorvichy v Irkutskej oblasti je ocenenie z Benátok jedným z najvýznamnejších v dlhom slede trofejí, ktoré získal v uplynulých takmer dvoch desaťročiach nielen vo vlasti, ale prakticky na celom svete. Sú medzi nimi aj ceny z prestížnych filmových festivalov Locarne, Rotterdame, Toronte, Sao Paule, Jerevane i Cannes. Umelec žije od roku 1980 v Petrohrade a má za sebou už i problémy s cenzúrou. Popri celovečerných filmoch má na konte aj dve desiatky úspešných dokumentov. Od roku 2004 je nositeľom titulu Národný umelec Ruskej federácie.

Bratislava, 11. 4. 2012 - Mediálna spoločnosť Film Europe uvedie na tohtoročnom 14. Medzinárodnom festivale frankofónneho filmu Bratislava FIFFBA v predpremiére francúzsky film Víla (La Fée, 2011). Festival bude prebiehať v dňoch 12. 4. ̶ 15. 4. 2012. Film Víla sa bude premietať v bratislavskom kine Mladosť 14. 4. o 19.00 hod. a 15. 4. o 18.30. hod. V slovenských kinách je premiéra filmu naplánovaná na 31. 5. 2012. Film Víla vznikol v roku 2011 v koprodukcii Belgicka a Francúzska. Tvorcovia filmu Dominique Abel a Fiona Gordonová sú pôvodom divadelníci, ktorí vďaka svojej divadelnej spoločnosti Courage Mon Amour získali medzinárodné uznanie. Charakterizujú ich bizarné komické vystúpenia v cirkusovom duchu. Natočili viacero krátkych filmov plných vizuálneho humoru, ktoré získali niekoľko prestížnych festivalových ocenení. Veľký úspech zaznamenali pri prvej celovečernej snímke Ľadovec (L’iceberg, 2005), do spolupráce vtedy prizvali režiséra Bruna Romyho. V roku 2008 ich úspešná spolupráca pokračovala druhým celovečerný filmom Rumba. Film Víla je z roku 2011 a je tretím spoločným hraným filmom tejto trojice tvorcov. Film sa odohráva vo francúzskom priemyselnom prístave Le Havre. Tvorcovia filmu vychádzali aj tento raz zo svojich divadelných skúseností, zostali verní aj odkazu klasickej grotesky či filmom Bustera Keatona a Jacquese Tatiho. Film Víla je klasickým rozprávkovým príbehom o troch želaniach. Hlavný hrdina Dom pracuje na nočných zmenách v malom hoteli blízko priemyselného prístavu Le Havre. Jednej noci príde do hotela žena, ktorá nemá nijakú batožinu ani topánky. Volá sa Fiona a hovorí Domovi, že je vílou, ktorá mu môže splniť tri želania. Dve z jeho želaní Fiona splní, potom však záhadne zmizne. Dom, ktorý sa do nej na prvý pohľad zamiloval, po nej začne pátrať. Film je príbehom o šťastí, ktoré je možné získať zo životnej sily a energie. Cesta k nemu je plná prekážok a prekvapení, každý sa musí o svoje šťastie aktívne zaslúžiť – táto myšlienka sa vinie celým filmom. Táto snímka očarí každého diváka svojou úprimnosťou, humorom, jednoduchosťou, ale aj skvelým herectvom a vynikajúcimi tanečnými kreáciami. Veľký ohlas vzbudila na filmových festivaloch v susednom Česku. Po uvedení filmu 14. a 15. apríla na festivale frankofónneho filmu FIFFBA, ho spoločnosť Film Europe v máji ponúka do kinodistribúcie a koncom tohto roka sa na film Víla môžu tešiť aj televízni diváci televíznej stanice Film Europe Channel.

Bratislava/Hong Kong – 23.3.2012 - Mediálna spoločnosť Film Europe Media Company sa 19. – 22. marca zúčastnila na jednom z najdôležitejších televíznych a filmových podujatí v Ázii - Hong Kong International Film & TV Market (FILMART), kde prezentovala Film Europe Channel - nový, v Európe aj v Ázii ojedinelý, projekt prémiovej televíznej a interaktívnej distribúcie európskeho filmu. Na FILMARTe vystavovali najväčšie filmové, televízne a distribučné spoločnosti zo sveta, televízne stanice z Ázie, operátori aj technologické spoločnosti s najaktuálnejším obsahom a technickými novinkami. Spolu to bolo vyše 600 mediálnych spoločností, viac ako 5000 filmových a televíznych profesionálov navštívilo 60 odborných diskusií a networkových stretnutí. Nosnými témami boli nové média, raketový vývoj technológií vo všetkých oblastiach, globalizácia médií, nové formy šírenia televízií a filmov v mobilných a sociálnych sieťach, video a multimédia on demand, ale aj aktuálny vývoj čínskeho mediálneho trhu. Film Europe Media Company bola súčasťou Európskeho pavilónu - European Film Promotion. Prezident Film Europe Media Company Ivan Hronec po FILMARTe povedal: „Bola to naša prvá skúsenosť s ázijským trhom. Išli sme sem s misiou hlavne počúvať. Nakoniec sme rokovali so všetkými významnými káblovými a satelitnými operátormi v Hong Kongu. Neostalo iba pri zdvorilostných minútkach, hovorili sme o konkrétnych obchodných modeloch. Nechcem to zakríknuť, ale vyzerá to sľubne. Úspechom je, že nový spôsob distribúcie európskeho filmu nebola pre nich neprijateľná alternatíva. Jej realizácia vyžaduje ďalšie stretnutia a dlhú prípravu. Detaily pred podpísaním podmienok neprezradím, ale považujem za veľkú priazeň osudu, že o nich za taký krátky čas v novom priestore vôbec rokujeme. Je to najlepšie ocenenie projektu Film Europe. Hovoríme jasne a hovoríme obchodným jazykom, ktorému káblové a IPTV platformy v Ázii rozumejú.” Film Europe Media Company na FILMARTe zastupovali Ivan Hronec, chairman a zakladateľ spoločnosti, generálna riaditeľka spoločnosti Silvia Hroncová a riaditeľka programu a akvizícii Zuzana Aichová.

Bratislava 21. 2. 2012 – Mediálna spoločnosť Film Europe Media Company priniesla zo 62. Berlínskeho medzinárodného festivalu Berlinale 2012 (8. 2. - 21. 2. 2012) niekoľko zaujímavých akvizícií pre vlastnú kinodistribúciu v Čechách a na Slovensku, ako aj pre nedávno spustenú televíziu Film Europe Channel, zameranú výhradne na výnimočnú európsku kinematografiu. Diváci sa môžu tešiť na divácky veľmi oceňovaný srbský film THE PARADE režiséra Srdjana Dragojevica, ktorý uviedli v sekcii Panorama Special a na Berlinale získal hneď tri ocenenia: Špeciálnu cenu Ekumenickej poroty, Readers’ Juries and Audience Awards – Panorama Audience Award PPP, Fiction Film a Siegessäule Readers´Award. Taktiež ďalší film METÉORA z nemecko-gréckej produkcie bol nominovaný v súťaži v kategórii Golden Berlin Bear, rovnako ako nový unikátny pätnásťdielny dokument THE STORY OF FILM: AN ODYSSEY. Film Europe na Berlinale zakúpila aj španielsky film NO REST FOR THE WICKED, najúspešnejší španielsky film roku 2011. Mediálna spoločnosť Film Europe Media Company sa pravidelne zúčastňuje na veľkých medzinárodných filmových festivaloch. Nechýbala tam ani tento rok a kúpila zaujímavé európske snímky. „Film The Parade je pekným príkladom našej festivalovej akvizície. Kúpili sme ho skôr, ako dostal ocenenie, pretože sme hneď vycítili jeho kvality. Svedčí to o dobrej predfestivalovej stratégii. Desať rokov po vojne v bývalej Juhoslávii sa nakrúti film, ktorý premení vojnové traumy na komédiu a publikum z celého sveta sa na nej od prvej sekundy nefalšovane zabáva. Smiešno-smutne reálie povojnovej Juhoslávie sú ešte vždy obrazom celého postsovietskeho bloku. The Parade je film, ktorý reprezentuje profil Film Europe a ja som hrdý, že ho budeme distribuovať hneď v štyroch krajinách: Česku, Slovensku, Maďarsku a Poľsku,“ poznamenal na margo účasti Film Europe na Berlinale Ivan Hronec, CEO Film Europe Media company. Film Europe na Berlinale kúpila aj španielsky film No rest for the wicked, ktorý získal 19. februára najvýznamnejšie španielske ocenenie Goya Awards až v 6 šiestich hlavných kategóriách. Tento film je najúspešnejším španielskym filmom roku 2011. Veľkej pozornosti sa tešil aj nový unikátny pätnásťdielny dokument The Story of Film: An Odyssey, ktorý si diváci na Berliale pozreli v premiére v dvoch takmer osemhodinových blokoch. Dokument režiséra Marka Cousinsa je unikátnym sprievodcom po svete filmu, zachytáva históriu filmu od vzniku pohyblivých obrázkov, nechýba spoločenský kontext a história filmu z celého sveta. „Ide o nádhernú živú encyklopédiu filmu. V HD rozlíšení a na veľkom plátne vidíte všetko, čo tvorí zlatý fond svetovej kinematografie. Pre Film Europe bude The Story of Film programovou chrbticou, podľa ktorej budeme do kín a vo Film Europe Channel uvádzať všetky dôležité diela filmovej histórie. Začali sme s nákupom zreštaurovanej verzie filmov - začíname ikonickým filmom A trip to the moon Georgia Meliesa, historicky prvý science fiction film, ktorý sme kúpili ako filmovú raritu,“ dodal Ivan Hronec. Film Europe Media Company rokovala aj o nových akvizíciách s poprednými spoločnosťami ako PATHE, MK2, HAN WAY, THE MATCH FACTORY, WIDE, TRUST NORDISK, FILMAX. Všetky nové akvizície sa dostanú do kinodistribúcie Film Europe Media Company a diváci sa môžu na ne tešiť aj na Film Europe Channel.